Som kvapka rosy na lístku jemnom,
ticho sa rodím v lúči slnečnom .
Moje bytie krátke je,
divokosť sa snažím žiť.
Sú dni, keď ma vietor unáša,
a ja sa nechám viesť.
Inokedy padám na zem, ticho,
a cítim, že som súčasťou večných ciest.
Moje srdce, kvapka v oceáne je,
maličká, no plná túžby a nádeje.
Viem, že raz sa spojím s ním,
ja i celé bytie moje.
Som kvapka rosy, krásna a jemná.
Niesom menej, ani viac.
Pravdupovediac.
Som tá, ktorá sa sveta dotýka.
