Majer pod lesom | Kamila a Šimon
Slza steká mu po tvári,
jedno mu je, kto sa ako zatvári.
Skrz objektív cíti, vie.
Ťažko sa to vypovie.
Videl JU, pri nich stáť,
oboch naraz objímať.
Slová znejú v jeho duši,
nemusia prejsť skrze uši.
Hrejú, hladia, voňajú.
K životu nás volajú!
